Zážitky z detstva
Je ich pomerne veľa a sú pomerne šialené. A sú to tie časti detstva, ktoré si najviac pamätám. Tak napr. si veľmi dobre pamätám môj typický deň. Väčšinu času som trávila v svojej izbe. Ja teda neviem prečo, ale bábiky ma nikdy veľmi nebrali. Mala som dve a úplne mi to stačilo. Omnoho radšej som mala knižky o psoch a koňoch. Mať psa bol vtedy môj veľký sen. Nikdy sa mi nesplnil a možno dobre aj tak. Nemyslím si, že moja rodina by bola schopná starať sa oňho a ja asi tiež nie. Občas aj teraz na to myslím, aké by to bolo fajn mať psa, ale pravdepodobne až vtedy, keby som bývala trebárs sama niekde po vysokej alebo tak...
Moja predstava budúcnosti (občas ma napadá, že čo ak minulosti...) vtedy stála za to. Najlepšie mi to išlo vtedy, keď som si sadla uchom pri takmer nehrajúce rádio. Už vtedy ma hudba dokázala dostať do nejakých vyšších stavov vedomia alebo ako to nazvať. Predstavovala som si veľký rodinný dom na samote u lesa :D, na takom kopci... Ešte teraz si viem predstaviť ako to vyzeralo. Farbu už neviem naisto, ale čosi sa mi zdá že slabo žltá? A malo to podkrovie, tie také akoby trojuholníky navrchu strechy. Viacero. Vždy som tak nejak podvedome vedela, že je to farma, hoci si nepamätám, že by sme niečo chovali alebo pestovali. Stať sa farmárkou bol kedysi ďalší z mojich snov. Mala som päť deciek (v súčasnosti ani neviem, či nejaké chcem mať..aké paradoxné). Kristína, Michaela, Lea, Dávid, Samuel. Neviem, prečo som si tieto mená vymyslela, ale páčili sa mi....ešte teraz sa mi páčia. Na manžela si akosi nepamätám. Viem, že som na zadnej strane domu chcela mať basketbalový kôš, šak nech sa decká zabavia....a ja tiež. A vymýšľala som si dokonca aj program na celé dni. Mala som to fajnovo rozplánované po hodinách. Zbieranie byliniek, tuším aj hrabanie lístia....:D Všetko som si to zapisovala do zošita. Minule som skúsila ten zošit hľadať, ale nenašla som ho. Škoda, bolo by zaujímavé prečítať si to... Posledné, čo si ešte pamätám, že sme mali oranžové auto a že sa na slnku dosť blišťalo aj zdiaľky.
To boli časy....myslím si, že teraz by som to už nevedela takto, natoľko si predstavovať úplne iný život...