Niektoré dni sú zvláštne...
....máte pocit, že by ste niečo mali urobiť, ale neviete čo.....ale je to blízko, takmer na dosah, niečo vo vás na vás kričí, ale nerozumiete tomu jazyku....slnko svieti inak.... Chcete len ísť, kráčať, ignorovať smäd, hlad aj bolesti chrbta z ťažkej tašky. Je to naozaj krásny pocit.....takmer ako návrat domov....nie do toho domova, ktorý si teraz väčšina z vás predstavujete....mám na mysli domov, ktorý ste kedysi mali, ale zabudli ste naňho....niekedy v detstve tým, že ste začali vnímať realitu.....je to vo vašom srdci, vo vašej mysli, všade okolo vás keď si spomeniete....
............Hoci je to krátke, je to pravdepodobne to najlepšie, čo som kedy napísala (pri potulkách mestom po škole), niekedy to ide samo od seba, nikdy neviete ako dlho to bude trvať (preto je fajn, že existuje niečo ako poznámkový blok v mobile), ale jednu vec už viete : niečo sa deje.